Archívy značky: Veľká Británia

Veľká Británia: 10 000 katolíkov s ružencom na pobrežiach

roasay-of-the-coast-Uk

Londýn, 29.4.2017 (kath.net/jg) 022 152 – Viac ako 10 000 veriacich sa zúčastnilo na veľkej modlitbe posvätného ruženca na pobrežiach Veľkej Británie v nedeľu. Akcia „Ruženec na pobreží“ sa konala 29. apríla od 14.30 hod. asi na 300 rôznych miestach na pobrežiach Anglicka, Škótska a Walesu.
Iniciatívu „Ruženec na pobrežiach“ zorganizovali katolícki laici. Pápež František modlitbovej iniciatíve dal svoje požehnanie. Na akcii sa plánovali zúčastniť aj najmenej deviati katolícki biskupi.
John Mallon, jeden z organizátorov akcie videl pred akciou viaceré dôvody úspechu iniciatívy. V prvom rade nasadenie sociálnych médií podstatne uľahčuje zmobilizovanie veriacich, ktorí o to majú záujem. Ďalší dôvod videl v politickej a spoločenskej situácii súčasnosti. Hospodárske problémy, škandály v takmer všetkých verejných zariadeniach i strach z možnej vojny spôsobujú, že katolíci hľadajú útechu a nádej vo viere a v modlitbe, ako povedal Mallon.
„Pre katolícku cirkev vo Veľkej Británii je to pozoruhodný prelomový obrat,“ napísali noviny Catholic Herald , ktoré o akcii informovali. Pokles mariánskej zbožnosti vo všeobecnosti a zvlášť modlitby ruženca v ostatných desaťročiach bol „veľmi výrazný“, ako povedal profesor Stephen Bullivant z Univerzity Svätej Panny Márie pre noviny. „Ešte v roku 1952 naplnilo 83 000 katolíkov londýnsky štadión Wembley, aby sa pomodlili ruženec. To bola iba malá časť „Ružencovej krížovej výpravy“, na ktorej sa zúčastnil vcelku celý milión britských katolíkov v parkoch a na štadiónoch po celej krajine. O dvadsať rokov neskôr by toto bolo bývalo nemysliteľné,“ povedal Prof. Bullivant.
„No odvtedy mariánska úcta znova narástla. V r. 2017 bola Westminsterská katedrála plná, keď boli Anglicko a Wales zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Svätyňa Panny Márie vo Walsinghame zaznamenáva každý rok desaťtisíce návštevníkov,“ píšu noviny.
Ruženec v ostatných rokoch znova objavili mnohí, zvlášť mladí katolíci, ako hovorí Prof. Bullivant, ktorý v tom vidí aj povzbudzujúce znamenie pre katolícku vieru vo Veľkej Británii, rovnako ako v podpore tohto hnutia biskupmi.

Reklamy

Čo hovorili nacisti a čo hovorili Alfieho kati – nemocnica a sudca?

www.hlavnespravy.sk/…/1388816

Veľká Británia 29. apríla 2018 (HSP/Foto: Facebook )

Nacistickí lekári, ktorí oznamovali rodičom zabitie ich postihnutých detí “sladkou smrťou”, sa pod svoje listy aspoň podpisovali

List nacistického psychiatra Dr. Illinga, ktorý vysvetľuje rodičom, že ich postihnuté dieťa zabili, utešujúc, že aj tak by nebolo užitočné pre spoločnosť

“S ľútosťou vám musím oznámiť, že vaše dieťa zomrelo 22. januára 1943 z dôvodu zápalu dýchacích ciest. Počas jeho liečebného pobytu nebolo zaznamenané žiadne zlepšenie jeho stavu. Dieťa by určite nikdy v budúcnosti neprinášalo žiaden úžitok pre spoločnosť, naopak, potrebovalo by starostlivosť po celý život. Nech je vám útechou skutočnosť, že vaše dieťa malo sladkú smrť.”

Toto sú slová nacistického psychiatra Ernsta Illinga v liste adresovanom rodičom jedného z mnohých detí, ktoré boli ťažko postihnuté a zabité v hitlerovských nemocniciach na základe uplatňovania tzv. Aktion T4. Vlastne vďaka nezlomným protestom katolíckej cirkvi a vďaka priamemu pastoračnému listu münsterského biskupa Von Galena Hitler formálne zastavil program eutanázie v roku 1941 po troch rokoch jeho uplatňovania, počas ktorých bolo zabitých sedemdesiattisíc postihnutých ľudí.

Niektorí nacistickí lekári však i naďalej v tajnosti pokračovali v uplatňovaní tohto programu až do roku 1945 a Illing patril medzi nich. Preto celkový počet takto zabitých postihnutých ľudí bol okolo 100 000.

To, čo ma zarazilo pri čítaní listu z nemocnice Alder Hey, ktorý oznamoval smrť malého Alfieho Evansa, bolo to, že na rozdiel od listu nacistického psychiatra list z Alder Hey nemá podpis:

“Rodine Alfieho chceme v tejto chvíli extrémnej úzkosti vyjadriť úprimnú sústrasť z hĺbky srdca. Tento proces bol pre rodinu zničujúci. Teraz prosíme, aby ste rešpektovali ich súkromie a súkromie personálu nemocnice Alder Hey”.

Kľúčovým je “rešpektovanie súkromia personálu”. Niektorí lekári a zdravotní asistenti sa totiž obávajú pomsty zo strany Alfieho Armády – hnutia, ktoré bojovalo za jeho život. No môžu byť pokojní, táto armáda nie je schopná robiť zlo. Zo samotnej povahy hnutia, pre ich vieru a prístup, akým bojovali. Aj z posledného “posolstva” Alder Hey je však zjavné, že nemocnici šlo len o jedinú vec: zachrániť samú seba. Alfie bol obrovskou záťažou. Našli však spôsob, ako to vyriešiť.

Alfie bol jedným z mnohých detí, ktoré ležia na detských oddeleniach pripojené na prístroje, od ktorých závisí ich život. Sú vážne postihnuté a len v Spojenom kráľovstve ich je 6 tisíc. Nacistický režim v rokoch 1939-1941 ich v rovnakom stave zabil 5 tisíc a dôvodom, prečo sa biskup Von Galen obrátil priamo na Hitlera, aby aspoň formálne zastavil program Aktion T4, boli práve zúfalé protesty rodičov týchto detí.

Alfie umrel ako Charlie, ako Isaiah a ako ktovie koľko ďalších detí, o ktorých len my nevieme, pretože rodičia to hneď vzdali, a potom tu máme nespočetné množstvo detí, u ktorých keď je čo len najmenšie riziko alebo podozrenie postihnutia, nie je im ani dovolené narodiť sa.

Nacistická definícia je vtelená práve v prístupe k Alfiemu a deťom ako on: “Dieťa by určite nikdy v budúcnosti neprinášalo žiaden úžitok pre spoločnosť”. Utilitaristická dimenzia v liste je explicitná, a preto nie je náhodou, že ho podpísal nacista Illing. Verdikt smrti pre Alfieho, ktorý vyniesol homosexuálny aktivista a bojovník za eutanáziu, sudca Anthony Hayden, má však ešte silnejší ráz pohŕdania. Hayden doslova povedal: “Jeho život je zbytočný”.

Spôsob, akým Alfie umrel – prechodom z 98% saturácie kyslíkom k náhlej hypoxii v dôsledku lekárskeho zásahu, nesie v sebe aspekt hodný zápisu do dejín. Hoci verím, že pre dejiny omnoho relevantnejšia bude tá stovka voľných nádychov a výdychov Alfieho, a jeho vytrvalosť. Verím, že je teraz viac ako kedykoľvek predtým nad slnko jasnejšie, že ozubené koleso, ktoré pracuje a hýbe sa proti ľudskej krehkosti je už dobre viditeľné a že viditeľné sú aj dôvody, prečo sa hýbe ako aj záujmy, prečo má byť neustále v pohybe. Odpor a vytrvalosť Alfieho nám však ukázali, že aj toto kolosálne ozubené koleso možno blokovať. Ale tiež, žiaľ, že po tom prichádza nevyhnutný koniec.

S nacistami sa nehrá. S nacistami sa bojuje. Dlhý čas sa bojuje beznádejne, ich sily sa javia byť ohromujúce a človek si myslí, že zodvihnúť bielu ružu je takmer nemysliteľným aktom, ktorý aj tak nevedie k ničomu. A predsa je nevyhnutný. Je to nevyhnutný akt odporu a jedine to nás zachráni. V tomto momente už naozaj môžeme len povedať, že my sme nezachránili Alfieho, ale vo všetkých prípadoch môže Alfie zachrániť nás.

Snažil som sa vysvetliť že bojovať s Alder Hey – s jej lekármi, sestrami, so sudcami v parochniach a s liverpoolskym biskupom a snažiť sa cez nich pretláčať ľudské príčiny a procesy je zbytočné a škodlivé, pretože nás stavia do nebezpečnej nenávisti voči detailom a núti nás “čítať veci spolu”. Vo svete, nie len v Anglicku, je dominujúcou ideológia, ktorá je omnoho viac nebezpečnejšia než nacistická pochabosť. Ide o celkovú antropologickú víziu tých, ktorým sa podarilo transformovať osoby na veci a teda choré osoby na pokazené veci, ktorých sa treba zbaviť. Hlavným nepriateľom pre nositeľov tejto vízie je rodina a hlavná “agentúra”, ktorá sa stavia na obranu rodiny ako svojej nositeľky sociálnej doktríny: Katolícka cirkev. Veď kto je ten, čo odmieta ideu predimenzovania osoby na vec? Je to otec, matka a dieťa. V pokrvnom vzťahu spočíva archetyp odporu kultúry smrti. (Mimochodom, Alfieho sudca Anthony Hayden je bezdetný…).

Aby neomaltuziáni (Thomas Robert Malthus bol anglickým ekonómom, ktorý trval na tom, že v 19. storočí bude Európa zasiahnutá nekontrolovateľným nárastom populácie. Nazdával sa, že čím menej nás na zemi bude, tým sa budeme mať lepšie. Samozrejme, bol to anglikánsky pastor.) dosiahli víťazstvo svojej antropologickej vízie, ktorá chce numericky znížiť počet populácie, potrebujú zničiť samotnú ideu o rodine. Ideológia gender so svojím jasným antikatolíckym dôsledkom a s teóriami o homorodičovstve, prenájme materníc, obchodovaní s novorodencami a rodičkami sú obrovským útokom na prirodzenú rodinu, na jej predpoklady, špecifiká a na jej práva. Všetky teórie o nových občianskych práva (potrat bez hraníc, homomanželstvá, surogátne materstvá, eutanázia, asistovaná samovražda), majú svoj hnací motor vo svetových slobodomurárskych centrách moci, ktoré púšťajú a následne získavajú peniaze (formou regionálneho, štátneho, európskeho financovania), a to sú práve tie viditeľné formy toho kolosálneho ozubeného kolesa.

Smrť Charlieho, Isaiaha a Alfieho sú plodom refinancovania 17 miliárd libier britského NHS (National health service – národné zdravotné služby). Kto platí účet? Samozrejme, krehkí, slabí, tí, čo sa nemôžu brániť.

Alfieho boj nám opäť ukázal, že kultúra života sa vie zorganizovať a dokonca aj vyhrať, nateraz aspoň nejaké bitky. Keď Taliansko udelilo Alfiemu občianstvo, ostal som veľmi prekvapený. Bol to naozaj krásny moment, pretože bola zjavná inakosť našej krajiny a jej antropologickej vízie, ktorá je zosobnená v našom právnom systéme a potom aj zdravotnom. Sme deťmi z katolíckeho koreňa, ktorých sa mnohí snažia smrteľne vytnúť, no my neustále preukazujeme našu životnosť.

Kto zabil Alfieho (aby nedošlo k nedorozumeniam, spôsob smrti uprostred noci, počas lekárskeho zásahu, dokazujú, že lekári konali tak, aby dieťa zomrelo, akonáhle tlak médií a dokonca fyzický tlak na nemocnicu sa uvoľnili…), zabil aj Taliana. Talianske dieťa. Hrdo ho budeme mať za svojho, pretože jeho odpor bol podporom bojovníka za život proti neomaltuziánskemu slobodomurárskemu ozubenému kolesu, ktoré chce smrť krehkých a “neproduktívnych” a pokúša sa im ju nanútiť.

Rovnako sa však aj sám seba pýtam, či sme mohli urobiť viac, a odpoveď na to nie je potešujúca… Už som unavený za tie roky boja, keď vidím zorganizovanú nejakú formu odpora, ktorá potom nie je schopná vyjsť do účinného útoku, nie je schopná zastaviť ten ohromný stroj antropologickej vízie, ktorý chceme zastaviť.

Pred nemocnicou Alder Hey viali dve vlajky. Talianska a poľská. Americká administratíva tiež ocenila taliansky postoj. Mohli sme urobiť viac. Mohli sme si zavolať britského veľvyslanca v Ríme, mohli sme vyzvať prezidenta, aby sa obrátil priamym listom na kráľovnú Alžbetu, mohli sme vyzvať pápeža Františka (ktorý aj tak urobil veľa), aby zodvihol varovný prst na liverpoolskeho arcibiskupa, ktorý stiahol kňaza z nemocnice, čím tiež uvoľnil cestu k smrti (teda zabitiu) Alfieho…

Alfie nám ukázal, ako umiera talianske dieťa. Odolávajúc všetkým ľudským predstavám. My ho teraz zverujeme Bohu, pomstiteľovi nevinných mŕtvych. Nech nás vedie v nasledujúcich krokoch, ktoré budú nevyhnutné pre zastavenie týchto nacistov “zbytočných životov”, nebezpečnejších než nacisti minulosti, ktorí sa aspoň podpisovali pod svoje listy, v ktorých oznamovali smrť dieťaťa, čím na seba brali zodpovednosť a nežiadali “ochranu svojho súkromia”. Medzitým Boh, ktorý je pravda, vie všetko a spravodlivosť ostáva na ňom. My medzitým sa budeme organizovať, aby sme bojovali ako predtým. Toto je naša misia, ku ktorej je povolaná naša generácia – keď nie pre nás, tak aspoň pre naše deti.

Mario Adinolfi

Takmer 50 mám ťažko chorých detí apelovalo za život Alfieho

Rodičia Alfieho Evansa – AP

23/04/2018 14:29
Taliansko/Veľká Británia 23. apríla – Čoraz viac sa množia apely a prosby v prospech života malého Alfieho Evansa, takmer dvojročného anglického chlapčeka postihnutého neznámou nervovo-degeneratívnou chorobou, ktorého chcú lekári v liverpoolskej nemocnici odpojiť od prístrojov a zamietajú akúkoľvek možnosť presunúť dieťa do inej nemocnice.

Rodičia Alfieho Tom a Kate neuspeli ani na Najvyššom súde a po druhýkrát sa odvolávajú na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, aby mohli svoje dieťa previezť do vatikánskej Pediatrickej nemocnice Bambino Gesù, kde sú lekári ochotní Alfieho prijať a sprevádzať ho až do konca, a to na vlastné náklady vatikánskej nemocnice.

V súvislosti s prípadom Alfieho vydal vyhlásenie aj predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia, ktorý vyzýva najmä k láskyplnej spolupráci medzi rodičmi a lekármi.

Za život Alfieho apeluje aj 49 mám detí s podobným ochorením, o ktoré sa stará vatikánska Pediatrická nemocnica Bambino Gesù v prímorskom mestečku Palidoro neďaleko Ríma. Matky zaslali list adresovaný riaditeľovi liverpoolskej nemocnice, kde je hospitalizovaný Alfie.

„Naše deti netrpia, len žijú“, píšu matky v emotívnom liste, ktorý odoslala kolegovi do Liverpoolu riaditeľka nemocnice Bambino Gesù Mariella Enoc. Ako píšu matky, ich deti aj napriek ťažkým diagnózam dokážu vnímať nežnosť rodičov či teplo slnka a pripomínajú, že liečiť neznamená jedine uzdravovať, a že „každý okamih života stráveného spoločne s deťmi“ má pre rodičov „nevyčísliteľnú hodnotu“. -zk-

Odsoudil malého Alfieho Evanse na smrt. Kdo je soudce Anthony Hayden?

 www.tedeum.cz/…/odsoudil-maleho…

Případem téměř dvouletého Alfieho Evanse žije celý svět. Anglický chlapec trpí degenerativním neurologickým onemocněním, které lékaři nedokázali přesně určit. Byl připojen k přístrojům umožňujícím dýchání a hydrataci. Britský soud na návrh lékařů proti vůli rodičů rozhodl, že má být „ve svém vlastním zájmu“ od přístrojů odpojen, přičemž lékaři předpokládali, že se chlapec do tří minut udusí a zemře. Tak se ale nestalo a Alfie dál bojuje o svůj život. Později mu lékaři po devíti hodinách znovu zavedli kyslík a začali mu dodávat tekutiny. Soud rodičům rovněž neumožnil vzít chlapce domů nebo jej přepravit do Itálie, kde ho byla ochotna přijmout vatikánská dětská nemocnice Bambino Gesu. Nic zde nepomohla osobní přímluva samotného papeže Františka.

Kdo je ale soudce Anthony Hayden, který odsoudil Alfieho Haydena na smrt a pošlapal práva rodičů?

Už během přelíčení soudce Hayden neskrýval svůj nevraživý postoj k rodičům Alfieho Evanse a těm, kteří podle jeho mínění jim „dávali falešnou naději“. Často právní zástupce rodičů přerušoval a označoval jejich obhajobu „citovými nesmysly“. Když např. jeden z nich poukázal, že současný právní stav ve věci Alfieho Evanse odporuje civilizovaným normám, soudce odpověděl, že si nepřeje, aby se soud stal místem hlásání „frází a definic“.

Později se ukázalo, že soudce Anthony Hayden je členem organizace The Bar Lesbian and Gay Group (BLAGG), která se mj. věnuje podpoře adopcí dětí homosexuálními páry. Samotná organizace BLAGG označuje Haydena jako odborníka na rodinné a dětské právo.

Hayden je také spoluautorem knihy Children and Same Sex Families: A Legal Handbook („Děti a stejnopohlavní rodiny: Právní příručka“), v níž se homosexuálům radí, jak mají postupovat v případě adopcí dětí.

Soudce Hayden je rovněž znám z toho, že rozhoduje ve prospěch homosexuálů a podporuje eutanazii a potraty.

V roce 2016 odebral rodičovská práva ženě, která nechtěla svého syna vychovávat jako „ženu“, třebaže se za ni považoval. Podle soudce matka „páchala nepředstavitelné násilí na psychice dítěte a způsobovala mu citovou bolest“. To stačilo, aby přišla o svá rodičovská práva.

Zdroj: lifesitenews.com, pch24.pl

 

Pápež sa prihovoril za malého Alfieho, ktorého chcú lekári v Liverpoole odpojiť od prístrojov

Svoju pozornosť k malým pacientom prejavuje Svätý Otec pri každom stretnutí (USA – apoštolská cesta v roku 2015) – OSS_ROM

05/04/2018 14:36
Vatikán/Anglicko 5. apríla – Svätý Otec František včera večer publikoval na sociálnej sieti Twitter svoj apel, ktorým sa obracia na všetkých zainteresovaných v prípade malého anglického chlapca Alfieho Evansa.

„Úprimne dúfam, že bude možné vykonať všetko potrebné pre ďalšie súcitné sprevádzanie malého Alfieho Evansa, a že hlboké utrpenie jeho rodičov bude môcť byť vypočuté.  Modlím sa za Alfieho, za jeho rodinu a za všetkých zainteresovaných.“

Alfie Evans má skoro dva roky a od svojich piatich mesiacov leží na jednotke intenzívnej starostlivosti v detskej nemocnici v Liverpoole. Lekári nevedia určiť príčinu jeho zlého zdravotného stavu. Stanovili mu diagnózu „neznáma choroba“, ktorú pokladajú za neliečiteľnú a degeneratívnu. Z tohto dôvodu sa obrátili na najvyšší anglický súd so žiadosťou, aby Alfieho mohli odpojiť od prístrojov, ktoré ho udržujú pri živote. Sudcovia vo svojom súhlasnom stanovisku uviedli, že každá ďalšia snaha o liečenie tohto pacienta je „nemilosrdná, nespravodlivá a neľudská“. Dieťa na základe vyšetrení prejavuje poškodenie mozgu, ale reaguje na niektoré stimuly, so stabilnou srdcovou činnosťou.

Podľa anglickej tlače už zajtra môžu lekári využiť súhlas súdu a odpojiť chlapca od prístrojov. Alfieho rodičia Thomas a Katie nestrácajú nádej a pustili sa do právneho súboja, ktorý bol až doteraz neúspešný. Aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyhlásil ich odvolanie za neprípustné. Zamietnutá bola aj ich žiadosť o prevezenie Alfieho do iného zariadenia, doma či v zahraničí, v ktorom by lekári boli ochotní aplikovať experimentálnu liečbu. Aj z tohto dôvodu sa obrátili o pomoc na pápeža Františka, ktorý hneď zareagoval na túto situáciu spomínaným tvítom.

Prípad malého Alfieho pripomína staršie prípady dvoch anglických chlapcov Charlieho Garda a Isaiaha Haastrupa, ktorí zomreli po odpojení od prístrojov – Charlie v júli 2017 a  Isaiah nedávno v marci 2018. Ani rodičom Charliho Garda nebol povolený prevoz ich syna do iného zariadenia. -ab-