Archívy značky: Nórsko

Nórsko: U detského psychiatra z Barnevernetu, ktorý si nechal vynosiť dve deti z Indie, našli 200 000 súborov s detskou pornografiou

Oslo 9. mája 2018 (HSP/Foto: Aftenposten)

https://www.hlavnespravy.sk/norsko-u-detskeho-psychiatra-z-barnevernetu-ktory-si-nechal-vynosit-dve-deti-z-indie-nasli-200-000-suborov-s-detskou-pornografiou/1395268

Pred pár dňami v Nórsku šokoval prípad detského psychiatra-špecialistu, Dr. Jo Erika Broyna, ktorý ako psychiater pôsobí vyše dvadsať rokov a zohrával špeciálnu úlohu ako “expert” v nórskom neslávnom sociálnom systéme Barnevernet. Našli uňho vyše 200 000 súborov s detskou pornografiou. Informuje portál christiancoalition 

Na snímke nórsky psychiater-pedofil s deťmi, ktoré preňho vynosila žena v Indii

Nórsky psychiater Dr. Jo Erik Broyn už pár rokov pôsobí ako jeden zo 14 profesionálov v nórskej Komisii expertov pre deti “Child Expert Commision”, ktorú zriadila Ministerka pre deti a rovnosť (zaujímavé, že deti majú ísť ruka v ruke s genderovou ideológiou, resp. “rodovou rovnosťou” , ako to implikuje názov nórskeho Ministerstva pre deti, rovnosť a sociálnu inklúziu. Čo je aj logické – deti sú prvými obeťami genderu, pozn. red.), Solveig Horneová zo strany progresívcov (Progress Party). Táto komisia je poverená poskytovaním potrebných kontrol a rovnováhy pri každom profesionálnom hodnotení psychológov v prípadoch zo systému Barnevernet

V pondelok, 23. apríla tohto roku, bol tento psychiater odsúdený za držanie detskej pornografie. Z internetu od roku 1997 doteraz posťahoval vyše 200 000 fotografií a videí detskej pornografie (celkovo šlo o 205 536 súborov, z ktorých je 193 491 snímok a 12 045 videí s celkovým časom trvania 4 046 hodín). Priznal, že súbory využíval pre vlastné uspokojovanie sa.

Verdikt súdu verejne sprístupnil Mestský súd mesta Oslo.

Dr Broyn je homosexuál s pedofilnou orientáciou. Pred pár rokmi si zaobstaral dve dojčatá prostredníctvom surogátneho materstva (inštitút prenájmu maternice od ženy, ktorá sa zaviaže, že po pôrode sa za finančnú odmenu vzdá dieťaťa, pozn. red.) v Indii.

Ako sa mohlo stať, že v krajine, kde detská ombudsmanka Anne Lindboeová povedala, že majú najlepší sociálny systém, bol lídrom vyšetrovania zanedbávania detí pedofil a nadôvažok k tomu sám si mohol dve obete zaobstarať rovno domov?

Nórsko prenasleduje vzorných rodičov, ktorí majú bežné pochybenia, no elitné skupiny “expertov” v rámci Barnevernetu kryjú a bránia otrasné praktiky a hodnoty svojich členov roky.

Slovenská rodina v Nórsku dvakrát vyhrala súd o odobraté dievčatko. Napri

Praha/Bratislava/Lillerhammer 5. mája 2018 (HSP/Foto:screenshot video)

 

Slovensko-nórska rodina Ladických už dvakrát vyhrala súd o dcéru Maxine, odobratú nórskym úradom pre starostlivosť – Barnevernetom ako plne kojené dva a pol mesačné bábätko v marci 2015.

Na snímke z videa Janka Ladická, babička Maxine

Naposledy rodina vyhrala v septembri 2016 pred okresným súdom, ktorý spochybnil postupy Barnevernetu a označil rodičov dievčatka za úplne spôsobilých sa o ňu starať. Barnevernet sa však odvolal z dôvodu údajnej zaujatosti jedného zo súdnych prísediacich. Ten sa mal v minulosti v denníku Aftenposten vyjadriť negatívne na adresu práce úradníkov Barnevernetu. Krajský súd dal Barnevernetu za pravdu a vrátil vec na opätovné preskúmanie okresnému súdu.

Na vytýčenie ďalšieho pojednávania čakala zúfalá rodina 9 mesiacov. Okresný súd nakoniec v októbri 2017 úplne zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a dal za pravdu Barnevernetu. Maxine tak zostáva v pestúnskej rodine na utajenej adrese. Rodina bojuje ďalej a pokračovanie svojho príbehu sa rozhodla vzhľadom k zúfalej a bezvýchodiskovej situácii po dlhšom zvažovaní zverejniť. Na prípad už upozornili v Čechách, na Slovensku a v ďalších európskych krajinách.

Prvotný podnet na odobranie bábätka z dôvodu podozrenia na zanedbávanie dieťaťa dali pracovníčky Barnevernetu 20. januára 2015 bezprostredne po narodení Maxine. Teda v okamihu, kedy bola rodina ešte v pôrodnici a pracovníčky úradu nemohli predvídať, ako bude rodina fungovať (pôrodnicu opustili 23. januára).

Dieťa tak po neustálej „šikane“ rodiny odobrali 26. marca 2015. V rozhodnutí o odobratí sú uvedené dôvody: strach o psychické zdravie matky, ktorá bola v detstve umiestnená v pestúnskej starostlivosti a je nepočujúca, odmietnutie rodičov žiť s dieťaťom v zariadení určenom na monitorovanie rodín a obava z vycestovania rodiny na Slovensko, kde by pracovníčky Barnevernetu „nemohli pozorovať vývoj dieťaťa“.

Bezprostredným dôvodom „na znepokojenie“ bol následne nedostatočný očný kontakt dva a pol mesačného bábätka s rodičmi a jeho odmietanie rodičov. Úradníčkam napríklad vadilo, že bábätko malo pri kojení zatvorené oči. Tieto obvinenia vzniesli pracovníčky Barnevernetu potom, čo od momentu narodenia šikanovali rodinu neohlásenými aj nočnými návštevami. Počas nich museli rodičia aj mimo zabehnutých rituálov dieťa opakovane prebaľovať, kojiť či nosiť a to pod dohľadom úradu a ich kamier. Práve rozoberanie jednotlivých záberov a preukazovanie, či dieťa očný kontakt malo alebo nemalo, predstavovalo zásadnú časť dokazovania počas jednotlivých súdnych konaní.

„Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dlhodobo a s veľkým znepokojením sleduje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov ku ktorým dochádza v niektorých krajinách Rady Európy v rozpore s existujúcimi ľudsko-právnymi štandardami.

Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že bola detailne informovaná o mnohých takýchto prípadoch slovenských detí, odobratých zo starostlivosti rodičov v cudzine, v ktorých môže po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy intervenovať v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva ako tretia strana v prípade oznámenia sťažnosti dotknutej vláde.

Od samého začiatku sledujeme aj prípad Ladických (TU). Rodine sme poskytli relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade, že sa obráti na tento medzinárodný súd, určite požiadame o intervenciu. Pripomíname, že v tomto prípade bolo vo vzťahu k Nórsku aktívnych aj viacero slovenských orgánov verejnej moci – Komisárka pre deti, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, predchádzajúca ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Vzhľadom na situáciu v Nórsku, Slovenská republika už intervenuje v prípade K. O. a V. M. v. Nórsko a požiadala aj o intervenciu v prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko,  o ktorom bude rozhodovať veľká komora európskeho súdu.“, uviedla zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva MARICA PIROŠÍKOVÁ.

„Příběh Ladických známe detailně. Jde tu o krádež dítěte za bílého dne, za kterou je zodpovědné Norsko. V případu nebyl jediný objektivní důvod, proč odtrhnout zdravou a kojenou holčičku od milujících rodičů a její širší rodiny. Průběh okresního soudu v září 2016 prokázal jasné bludy, na nichž Barnevern postavil svou argumentaci. Přesto nechali rodinu více než rok se trápit, aby jim nakonec řekli, že dítě si zvyklo u pěstounů. Je na čase zalarmovat veřejné mínění v Norsku a dalších státech, aby Norsko za takový postup přijalo zodpovědnost, rodině se omluvilo a dítě vrátilo,“ uviedla členka Petičného výboru na podporu Michalákových, bývalá česká poslankyňa a detská lekárka JITKA CHALÁNKOVÁ.

„Od roku 2012 sa objavilo množstvo prípadov odobratých detí v zahraničí bez relevantného dôvodu. Tento je o to závažnejší, že bolo odobraté bábätko kojacej matke, ktorá napriek tomu, že je nepočujúca sa dokázala  o svoju dcérku s láskou postarať aj spolu s partnerom. Už viac ako 3 roky nórsky úrad pre starostlivosť ponecháva Maxine u pestúnov v súčasnosti s kontaktom s rodičmi 3x za rok na jednu hodinu. Uvedené je pre rodičov absolútne neprijateľné a striktne proti postupom, ktoré sú v právnom svete štandardné, nehladiac na to ako rodičia ťažko znášajú odlúčenie od dcéry a nemôžu sa domôcť takého rozhodnutia, ktoré by im zabezpečilo jej definitívne navrátenie. Psychologička úradu pre starostlivosť navrhla takýto kontakt iba preto, aby dieťa poznalo svojich biologických rodičov. Dôvody odobratia už boli medializované a sú tak absurdné, že ich netreba opakovať. Čo však by sme mali zopakovať, je verejný tlak a diskusia ako v prípade detí Boórových, čím sa pomôže nielen rodine malej Maxine, ale aj ostatným rodinám. Chcem byť optimista a povedať, že našim cieľom je zastaviť takéto počínanie orgánov štátu a s pomocou občanov Európy by sa to mohlo podariť,“ doplnila MONIKA ONDERKOVÁ, členka prípravného výboru OZ Právo na rodinu.

 

Boj o Maxim v dátumoch:

15. január 2015

Narodenie Maxine. Vzápätí po ňom začnú úradníčky Barnevernetu rodinu sledovať a obťažovať domácimi návštevami.

 

16. marec 2015

Rodičia dostávajú ponuku presťahovať sa do zariadenia na pozorovanie rodín. Odmietajú, pretože na to nevidia dôvod, otec navyše získal novú prácu v mieste bydliska, ďaleko od zariadenia. Do Nórska sa má presťahovať babička zo Slovenska a mladej rodine pomáhať. Matka má vzhľadom na svoj handicap špeciálne zariadenie na signalizáciu plaču dieťaťa.

 

26. marec 2015

Miestny Barnevernet v Lillehammeri si na základe svojho predbežného opatrenia prichádza pre dieťa, iba deň pred príletom babičky. Maxine je v tom okamihu plne kojená, matka sa snaží v nasledujúcich mesiacoch udržať si materské mlieko. Dieťa môže vidieť hodinu raz za 14 dní. Babičku už k malej nepustia.

 

28. máj 2015

Barnevernet v Lillehammeri navrhuje krajskej komisii umiestnenie Maxine do trvalej pestúnskej starostlivosti. O návrhu krajská komisia rozhoduje až 7. marca 2016.

 

25. jún 2015

Okresný súd “Sør-Gudbransdal” v Lillehammeri hodnotí súhru medzi rodičmi a dieťaťom ako nedostatočnú a vrátenie dieťaťa do ich starostlivosti ako ohrozujúce pre dieťa. Svoju argumentáciu zakladá najmä na nahrávkach a reči tela dieťaťa, ktoré sa vraj odvracia od svojich rodičov pri bežných úkonoch starostlivosti. Potvrdzuje predbežné opatrenie.

 

Leto 2015

Rodičia žiadajú miestny Barnevernet o zváženie, či by dievčatko nemohla dostať do starostlivosti aspoň babička, ktorá pracuje v zdravotníctve. Barnevernet reaguje odmietavo s vysvetlením, že „Maxine má príliš vysoké nároky na starostlivosť.“

 

30. október 2015

Odvolací Krajský súd “Eidsivating” so sídlom v Hamare sa odmieta zaoberať odvolaním proti predbežnému opatreniu, ktorým bolo dieťa odobrané.

 

26. november 2015

Rozhodnutie o obmedzení kontaktov na jednu hodinu raz za 6 týždňov. Rodičia sa okamžite odvolávajú.

 

3. január 2016

Krajská komisia odvolanie zamieta. Rodičia bojujú ďalej. Expertka Barnevernetu navrhuje kontakt jednu hodinu za rok. Vraj z toho dôvodu, aby Maxine vedela, kto sú jej rodičia. Nakoniec sú povolené kontakty jednu hodinu každý tretí týždeň.

 

7. marec 2016

Krajská komisia odmieta návrh Barnevernetu v Lillehammeri na odobratie Maxine rodičom a jej umiestnenie do trvalej pestúnskej starostlivosti.

Komisia detailne posúdila a skritizovala doterajšie rozhodovanie nižších inštancií, okrem iného analyzovala videá natočené pred odobratím v marci 2015. Rodičia sa podľa komisie správajú normálne a komisia rozhoduje v prospech rodičov s tým, že budú o starostlivosti o dieťa zaúčaní pod dohľadom. Barnevernet sa odvoláva na okresný súd.

Žiadosť rodičov o návrat Maxine, aby už mohla vyrastať doma, súd nepovoľuje. Mohlo by ju to vraj poškodiť, ak by nasledujúce súdy rozhodli inak.

 

26. september 2016

Rodina vyhráva na Okresnom súde v Lillehammeri – ten odmieta odvolanie Barnevernetu a nariaďuje okamžite vrátiť Maxine rodičom.

Súd okrem iného konštatuje, že Barnevernet nemohol svoje tvrdenia o neschopnosti rodičov opierať o vyjadrenia typu „dieťa narieka srdcervúcim plačom“, pretože deti jednoducho plačú. Ako argument na odobratie tiež nie je možné použiť detstvo matky. Súd odmietol kritiku rodiny za neprijatie ponuky pobytu v zariadení pre rodiny s deťmi, pretože v tom čase už starí rodičia chystali na Slovensku predaj bytu, len aby mohli žiť spolu a mladej rodine s výchovou Maxine pomáhať. Správanie otca súd vyhodnotil ako štandardné. „Otec sa na obrazových záznamoch s dieťaťom maznal, mal slzy v očiach a správal sa tak, že urobí čokoľvek, aby dcéru získal späť.“ Súd doterajší postup úradníkov skritizoval a označil ich  správanie za predpojaté. Podľa súdu konali len s cieľom potvrdiť vlastné hypotézy.

Miestny Barnevernet v Lillehammeri sa proti rozhodnutiu zas odvolal. Namietal údajnú zaujatosť jedného z prísediacich, ktorý sa v minulosti v médiách, konkrétne v Aftenposten, vyjadril negatívne k práci Barnevernetu. Za ďalšie pochybenie Barnevernet označil pripustenie výpovede znalca, ktorý vypracoval posudok na žiadosť rodičov, nezávisle na Barnevernete. Odvolaním miestny Barnevern odôvodnil aj to, že napriek súdnemu rozhodnutiu Maxine rodičom nevráti.

 

4. november 2016

Odvolací Krajský súd Eidsivating ruší rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého sa má dievčatko vrátiť domov. Po rozobraní článku v Aftenposten dávajú za pravdu Barnevernetu a jeho vyjadreniu v súvislosti s odôvodnením rozsudku. Z ich pohľadu okresný súd nepostupoval dostatočne dôkladne a je potrebné uskutočniť nové konanie, „akokoľvek je to s ohľadom na rodičov a dieťa časovo náročnejšie.“

 

13. január 2017

Najvyšší súd sa odmietol zaoberať dovolaním.

 

Október 2017  

Okresný súd úplne mení svoje pôvodné, rok staré rozhodnutie, dáva za pravdu Barnevernetu a navyše konštatuje, že dieťa si zvyklo u pestúnov.

 

Naposledy sa odvolaním súd odmietol zaoberať.

https://www.hlavnespravy.sk/slovenska-rodina-v-norsku-dvakrat-vyhrala-sud-o-odobrate-dievcatko-napriek-tomu-nori-dieta-nechavaju-na-utajenej-adrese/1393734

Nórsko

Všeobecné informácie

Oficiálny názov krajiny: Nórske kráľovstvo
Hlavné mesto: Oslo
Rozloha: 324 220 km²
Počet obyvateľov: 4 579 000 (v roku 2004)
Národnostné zloženie: Nóri – 94,5%, Laponci – 0,5%, iní – 5%
Náboženstvá: nórski evanjelici – 93,3%, bez vyznania – 4,5%, iné – 2,2%
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Hlava štátu: kráľ
Forma vlády: parlamentná demokracia
Štátoprávne usporiadanie    : unitárny štát
Úradný/é jazyk/y: nórsky
Mena: nórska koruna NOK

Nórsko a Únia

Vzťah k EÚ: člen Európskeho hospodárskeho priestoru, zakladajúci člen Európskej zóny voľného obchodu

História vzťahov s EÚ: Zahraničná politika EÚ

Špecifiká

Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, ktorá platí od roku 1994. Prostredníctvom tejto dohody participuje Nórsko aj na niektorých iných agentúrach a programoch EÚ, no bez hlasovacích práv. Ide najmä o oblasti podnikania, životného prostredia, výskumu a vzdelávania. Na politike a ekonomike EÚ sa podieľa viac ako hocijaká iná nečlenská krajina.

Nórsko sa aktívne snaží o zapojenie do procesu tvorby a realizácie Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). S EBOP je spojené prostredníctvom svojho členstva v NATO a dohôd Berlín+.

Nórsko pôvodne požiadalo o členstvo v EÚ, po zamietavom referende však vláda plán nerealizovala.

Nórska ekonomika už zďaleka nestojí na tradičnom rybolove, aj keď ten ostáva významným sektorom. Pre krajinu sú dnes strategicky dôležité zásoby ropy a najmä zemného plynu v Severnom mori, ktoré z Nórska urobili jedného z hlavných energetických exportérov. Drvivá väčšina vývozu smeruje do EÚ. Nórsko je momentálne jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou na svete.

Praktické informácie

Trh práce : uzavretý

Bližšie informácie : Euroinfo.gov

Univerzity : Zoznam univerzít – Ploteus

Zastupiteľstvo Nórska v SR

Zastupiteľstvo SR v Nórsku

Relevantné linky

Parlament

Prezidentský úrad

CIA world fact book – Nórsko

Nórsko a OECD

Nórsko a Svetová banka