Archívy značky: Brazília

…keď zostúpil na nich Duch Svätý, ohlasovali Ježišovo vzkriesenie

Ježiš sa zjavil v Krakowe:
www.boziemilosrdenstvo.sk

Ježiš sa zjavil v Itapiranga:
www.santuariodeitapiranga.com.br

Ježiš sa zjavuje v Dechticiach:
www.avemaria.sk/dechtice/

Ježiš sa zjavuje v Medjugorí:
www.medjugorje.ws/sk/

SK 1,1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. 5

V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7 I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ 12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ 13 Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“

14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:

17 »V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; 20 slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21 A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.«

22 Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili.

24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 25 Veď Dávid o ňom hovorí:

»Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.«

29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31 videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. 34 Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí:

»Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 35 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.«

36 Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.“ 37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ 38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval:

„Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“

41 Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. 42 Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. 43 Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. 44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. 45 Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47 Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Reklamy

Carneval v Rio de Janeiro pred pôstnym obdobím – kult nemravnosti

Násilie, drogy, drobná kriminalita, pohlavné choroby a nebezpečné detské gangy. Aj to je realita chýrnych brazílskych karnevalov. Ten najväčší, v Riu de Janeiro, sa začal minulý týždeň.

Karneval, tradičnú jarnú veselicu, priniesli z Európy do Južnej Ameriky okolo roku 1850 Portugalci.
Dlhý čas pripomínala škrobené plesy parížskej buržoázie, no vďaka prvkom indiánskej kultúry, tancom afrických otrokov a nadšeniu chudobných robotníkov z východnej Európy a Škótska nabrala na začiatku dvadsiateho storočia ráz neviazanej pouličnej zábavy.

„Väčšina prisťahovalcov žila v biede v centrálnej časti Ria de Janeiro, na pozemkoch, ktoré nikto nechcel. Kopcom a močiarom za lodenicami, kde si nevoľníci a prišelci vytvorili svoj vlastný svet, prischli dva názvy.Prvým bola Malá Afrika, druhým Kolíska samby,“ vysvetľuje Meire Mariano Peixotová (31), Brazílčanka, ktorá žije na Slovensku.

Čierni otroci, ktorí sa počas roka mohli z práce uvoľniť len na pár karnevalových hodín, si vždy štyridsať dní pred Veľkou nocou natiahli masky a farebné kostýmy a tancovali na uliciach.
Dnes ich vystriedali ich potomkovia z najchudobnejších štvrtí mesta, faviel.

„Bývajú v domoch z vlnitej lepenky, často sú bez vody, elektrického prúdu, kanalizácie a vzdelania. No sú to práve oni, kto robí karneval karnevalom.“

„Mnohí sú členmi školy samby, pričom tých sú desiatky a každá môže mať až päťtisíc členov. Na zábavu v maskách sa chystajú celý rok.“

„Zvolia si tému, podľa ktorej si šijú šaty a vyberajú melódiu, na akú budú tancovať. Každú voľnú chvíľu zháňajú škrabošky, pávie perá a koráliky.“

„Zdobia alegorické vozy. Nič okrem futbalu pre nich nie je väčšou vášňou než karnevalová samba, ktorá má jedinú podmienku: musí vychádzať z brazílskych motívov,“ pokračuje Meire.

Rio je komercia

Karneval v Riu de Janeiro už nie je miestom pre plebs. Trvá štyri dni a každý rok ho na vlastné oči chce vidieť viac ako pol milióna návštevníkov z celého sveta. Kvôli nim nabral chuť komercie.
Z bulvárov sa presťahoval na osemsto metrov dlhé javisko, sambodróm, kde o finančnú výhru vo finále bojuje tucet najlepších škôl samby z celej Brazílie. Niektoré majú až päť dizajnérov a desiatky choreografov.

V ďalších tancujú miestne kráľovné krásy, speváčky, herečky a televízne celebrity ozdobené silikónovým poprsím. Pre žiadnu školu nie je vystúpenie lacná záležitosť: tie najhonosnejšie vyjdú až na takmer jeden a pol milióna eur!

„Víťaz sa stáva celebritou a všetci ho rešpektujú. Tanečníci však peniaze neminú ani si ich nerozdelia. Poslúžia im na prípravu pestrofarebných kostýmov na ďalší rok. Aj ten najlacnejší totiž stojí až tisícpäťsto eur, takže časti garderóby poslúžia na nový karnevalový odev,“ pripomína Meire.

Napriek oficiálnemu zákazu sa na zábave neraz prezentuje ženská i mužská nahota a karneval je doslova nabitý erotikou. V snahe zabrániť šíreniu pohlavných chorôb tu každý rok rozdajú desaťtisíce prezervatívov.

Kto chce byť aspoň na pár minút stredobodom pozornosti a nie je práve kamarát s gangmi z faviel, môže si obliecť jagavý kostým z požičovne a pridať sa k tanečníkom.

Prípadne si zaplatiť miesto na tribúne tak, ako to urobila topmodelka Gisele Bündchenová, herec Jude Law či futbalista Ronaldinho.

„Najlacnejší lístok stojí v prepočte stopäť eur, najdrahší tisíc päťstopäťdesiat eur, all inclusive vstupenka na celý program dvetisícšesťsto eur. V krajine, kde je priemerný plat asi tristopäťdesiat eur, stúpnu ceny ubytovania, nápojov a taxíkov počas festivalu päťnásobne!“ tvrdí Meire.

Zažiť pravý, menej honosný a lacnejší brazílsky karneval však podľa nej môžete aj v iných mestách.

Detské gangy

Divokej zábave kraľuje popri Riu najmä trojmiliónová metropola plná afrických prisťahovalcov Salvador de Bahia.

Hoci na poriadok v uliciach tu dozerajú o tisíce policajtov viac ako zvyčajne, násiliu, drobnej kriminalite, znásilneniam, kšeftom s drogami a krádežiam zabrániť nedokážu.

Množstvo potýčok sa končí tragicky. Koho však pri čine nechytia okamžite, už mu vraj nikdy nič nedokážu. Zloduch sa jednoducho stratí v spleti uličiek.

„Môjho slovenského kamaráta sprevádzal na karnevale v Salvadore Babalu, Brazílčan, ktorý žije v Nemecku“.

„Je uznávaný tréner bojového umenia, ktoré sa volá capoeira. Aby sa Slovák v Brazílii cítil bezpečne, spolu s ním ho ešte istili ďalší dvaja vyšportovaní muži.“

„O piatej ráno však sám Babalu zistil, že ho napriek ostražitosti okradli. Ostal bez peňazí a dokladov,“ smeje sa Meire.
Jej priateľ takmer prišiel o fotoaparát. Klasickým trikom je, že bieleho cudzinca obkolesí skupinka deti.

Naznačia mu, že jeden z nich ho odfotí. Len čo má však prístroj v ruke, stratí sa v dave.

Nechváľte sa mobilom

Na brazílskom karnevale platí heslo nevyčnievať. Lákadlom pre miestnych je už bledá tvár, ktorá v ich videní sveta znamená peniaze.

Odporúča sa nenosiť značkové oblečenie, hodinky, náušnice či retiazky. Určite nie je rozumné ani chváliť sa mobilným telefónom.
„V Salvadore sa v noci nestojí ani na červenú: hrozí prepad!“ vystríha Meire. No najhoršie na karnevaloch sú organizované detské gangy, tie sa neštítia naozaj ničoho.

Kradnú, aby mali peniaze na drogy. Do školy nikto z nich nechodí, pretože v Brazílii povinná školská dochádzka neexistuje.
„Ide do nej len ten, kto chce. A dokonca si môže vybrať, či si do lavice sadne o ôsmej ráno, o dvanástej na obed, alebo o štvrtej popoludní. Vtedy totiž deti do škôl zváža autobus,“ opisuje miestne zvyky Brazílčanka, ktorá na karnevaly nechodí.
Prekážajú jej vysoké ceny, pretlak ľudí, nebezpečné gangy a komerčná cesta, po ktorej vykročili.

Nie všetko je také jagavé, ako sa zdá z letákov cestovných kancelárií, a ak by si mala vybrať, radšej si karneval pozrie v televízii. V Brazílii počas osláv beží na obrazovke po celú noc.