Archívy značky: Andora

Kniežatstvo Andorra

 

Publikované: 2.7.2011
Andorra patrí popri Monaku, Lichtenštajnska, Vatikáne a San Maríne k najmenším štátom Európy. V našom seriáli do neho nahliadneme.

 

Andorra v zimeKniežatstvo Andorra (kat.  Principat d’Andorra) je štát, ktorý sa nachádza v juhozápadnej Európe na východných svahoch Pyrenejí, medzi Španielskom a Francúzskom. Územie Andorry je hornaté, rozčlenené niekoľkými vysokohorskými údoliami a väčšina štátu leží vo výške viac než 900 m n. m. Zo severovýchodu smerom na juhozápad cez územie Andorry tečú rieky Valira a Ariège, na horských hrebeňoch je veľké množstvo menších ľadovcových jazier a prameňov minerálnych a termálnych vôd. Najvyšším bodom štátu je vrchol Coma Pedrosa (2942 m. n. m.), ktorý sa nachádza na severozápade. Celková územná plocha činí 468 km², čo prevyšuje, čo sa týka veľkosti, už len Monako, San Maríno a Lichtenštajnsko, a robí z Andorry jednu z najmenších krajín na svete.

Vall dels CortalsCelkovo v kniežatstve žije 84 825 obyvateľov, z toho 25 000 v hlavnom meste Andorra la Vella. Čo sa týka národností, prevládajú Španieli (43%) a Andorrčania (33%), patriaci k etnickej skupine Kataláncov, ďalej tu žijú Portugalci (11%), Francúzi (7%), podiel zástupcov ostatných etník je 6%. Úradným jazykom je katalánčina, ďalšími dorozumievacími jazykmi sú francúzština, kastilčina a portugalčina. Medzi obyvateľmi štátu dominuje rímskokatolícke vyznanie.

Administratívne je štát rozdelený na 7 farností: Andorra la Vella, Canillo, Encamp, Escaldes-Engordany, La Massana, Ordino, Sant Julia de Loria. Farnosti sú spravované obecnými radami v počte 10 radných, z ktorých sa volí primátor a jeho zástupca.

Oficiálne je Andorra kniežatstvom, ale fakticky je parlamentnou republikou s dvoma hlavami štátAndorrský parlamentu (spoluvládcom za Francúzsko je prezident Francúzska, spoluvládcom za Španielsko je biskup zo Séo de Urgell), ktoré sú zastúpené miestodržiteľmi (viguier).  Vnútorná samospráva zachováva široké autonómne práva uplatňované prostredníctvom jednokomorového parlamentu z 28 poslancov volených na 4 roky. Parlament volí predsedu vlády, ktorý menuje ministrov. Volebné právo majú len občania Andorry.

Kniežatstvo má rozvinuté hospodárstvo, medzi hlavné hospodárske odvetvia patrí obchod a cestovný ruch (tvorí okolo 80% HDP a ročne krajinu navštívi okolo 9 miliónov turistov). Objem HDP je asi 1,2 miliardy dolárov (1998).  V poľnohospodárstve dominuje chov oviec a pestovanie tabaku, vo výrobe dominuje výroba tabakových produktov, syrov, minerálnych vôd, nábytku; sieť služieb je napojená hlavne Údolie Ordinona cestovný ruch, obchod a bankovníctvo.

 

Dejiny Andorry

Andorra patrí medzi najstaršie štáty Európy. Prvá zmienka o ich obyvateľoch bola nájdená v latinských kronikách v 2. storočí pred n. l. Založenie Andorry ako takej sa však udialo až v našom letopočte, počas vlády franského kráľa a cisára Karola Veľkého (768-814). Podľa povestí 5 tisíc Andorrčanov na čele s Markom Almugaberom pomohlo jeho armáde v bitke s Arabmi pri Katalánskych poliach. V roku 788 ako poďakovanie kráľ prehlásil obyvateľov Andorry suverénnym národom pod jeho ochranou. Štát bol začlenený do biskupstva Séo de Urgell a Andorrčania mali povinnosť platiť symbolickú daň v podobe 1-2 pstruhov z rieky Valira.

Roku 817 Andorra a južne ležiace územia oficiálne prešli k Franskej ríši a boli začlenené doRekreačné stredisko Toulouskeho grófstva. Cisár Ľudovít I. Pobožný (814-840) roku 819 daroval obyvateľom Andorry Veľkú Chartu slobody (Magna Carta). Po rozpade impéria francúzsky kráľ Karol II. Holý (843-877) predal v roku 843 územie Andorry grófovi z Cerdanyi a Urgellu Sunifredu I. Neskôr práva na všetky územia Andorry boli predané biskupovi z Urgellu a obyvatelia museli začať platiť dane v podobe 4 stehien, 40 chlebov a vína.